Vyklopené okno v daždi

Autor: Marianna Petrová | 25.8.2016 o 20:54 | (upravené 25.8.2016 o 21:09) Karma článku: 4.25 | Prečítané  880-krát

Jedna moja skvelá kamoška, slečna Starostlivá, si akosi nenápadne začala s pánom Šikovným, no netrvalo dlho a obaja zatúžili bývať spolu.

Boli do seba šialene zamilovaní, takže preskočili všetky skúšobné úrovne, ktorými si prechádzajú tí ohromne rozumní ľudia v moderných vzťahoch, a rovno z fázy randenia preskočili do spoločnej hypotéky. Fandila som im a zároveň ich obdivovala za odvahu, ale vyšlo im to, našli si svoj byt, pustili sa do prerábky, nadreli sa ako kone, no zomklo ich to ešte viac a začali splácať aj spoločnú hypotéku. Pre oboch historicky prvú v živote a hneď aj so záväzkom voči inej osobe. Obaja sa stále ľúbia, starajú sa jeden o druhého a majú pred sebou aj rešpekt. Slečna Starostlivá pred pánom Šikovným priam neslýchaný.

„Mám obrovský prúser,“ zablikala mi od nej v piatok večer správa na mobilnom telefóne a ja som z toho okamžite usúdila, že ide o ich prvú krízu spoločného bývania.

„Preboha, čo sa deje? Kde si? Mám ti zavolať?“ okamžite dramatizujem.

„V autobuse, idem domov, k rodičom.“

Rozmýšľam, čo jej na to odpíšem, a či sa vôbec budem zaujímať, že prečo.

„Myslíš si, že keď som nechala otvorené okno na vetračke, niečo sa stane?“

 „Kde máš chlapa?“ reagujem otázkou.

Teraz asi rozmýšľa slečna Starostlivá, že čo má spoločné vyklopené okno s jej frajerom.

„Tiež ide k sebe domov. Obaja sa vrátime v nedeľu. Myslíš si, že sa niečo stane dovtedy s tým oknom?“

Ich prvý spoločný byt. Dlh na celý život. Tri mesiace úmornej intenzívnej prerábky a meteorológovia len pred chvíľou vydali tuším nejakú výstrahu, lebo sa schyľuje k silnej búrke. Slečna Starostlivá mi do mobilného odkazovača rozpisuje všetky katastrofické scenáre, ktoré by sa mohli stať, ale ona „nechcela udusiť kvety“ a „odkiaľ mala vedieť, že bude búrka“. Chápala som ju, lebo tento typ paranoje som po nasťahovaní sa do svojho bytu zažívala tiež.

„On ma zabije, keď sa niečo stane,“ čím myslela pána Šikovného a ukončila svoj výlev paranoje prekvapivo so smajlíkom. Pán Šikovný by jej v živote neublížil, ale vycítila som vážnosť situácie, tak som sa chcela zachovať hrdinsky.

„Môžem ti nejako pomôcť?“ reagovala som spontánne.

„Vieš, možno sa to okno dá nejako zvonka zavrieť,“ zauvažovala kamoška a mne akosi došlo, že snáď asi nežartuje a má nejakú jasnú predstavu.

„Preboha ako?!“ reagovala som, ale nie preto, že by som si chcela jej plán vyskúšať.

„Keby si tam šla, trochu poskočila a snažila sa ho niečím zvonku pribuchnúť?“

Neverila som tomu, čo čítam. Kamoška mi vyťukávala do telefónu návod na to, ako zo seba urobiť celej ulici cirkusanta. Mám ju veľmi rada, ale predstaviť si seba, ako v daždi a vetre skáčem v husto zabývanej ulici pod jedným oknom na prvom poschodí a metlou sa ho snažím zaklopiť...

„Prepáč, ale to nepôjde. Len by som tam zbytočne vzbudzovala pozornosť a niekto iný by si mohol všimnúť, že v tom byte nikto nie je.“

Vyhováram sa len veľmi zriedka, ale toto výhovorka vlastne ani nebola. Opičím poskakovaním pod oknom slečny Starostlivej a pána Šikovného by som ani im, ani tomu oknu skutočne nepomohla.

Rozhovor sme teda ukončili konvenčným „ja si už nejako poradím“ a „maj sa, moja“ a ja som sa chcela usalašiť v kresle s knihou. Vietor vonku naberal na sile a zdalo sa, že čochvíľa sa spustí lejak. Ideálny stav pre večerné ničnerobenie a papučovú kultúru.

Nebyť mojich výčitiek, že som sa svojej skvelej kamoške absolútne a ani trochu nepokúsila pomôcť.

Neubehla ani pol hodina a ja som už kráčala k bytu slečny Starostlivej a pána Šikovného. Začalo už pršať, na oblohe sa občas aj čosi blyslo a ulice boli takmer bez človeka. Po horúcich dňoch sa dalo vonku konečne dýchať a ľutovala som skôr to, ako málo chodievam peši, a nie že som si nevzala dáždnik.

Najskôr som stála na opačnej strane cesty, akoby to malo mať nejaký zmysel, ale potom som sa odvážila pristúpiť aj k tomu oknu. Prezerala som si ho zdola, skúmala škáry na vetračke a rozmýšľala, čím by som ho ráno mohla prísť pribuchnúť. Na základne dôkladnej obhliadky som však vyhodnotila, že je to dosť vysoko, aj prekryté dostatočne múrom, oknu sa tak nemôže nič stať a netreba ho zvonku nijako zatvárať.

V sobotu sa, našťastie, už vyčasilo, aj vietor bol už zažehnaný, ale k oknu som sa znova pobrala, veď len taaak a skontrolovať, či ho v noci nevylomila tá brutálna búrka alebo nejaký zloduch. Všetko sa zdalo byť v poriadku, ale aj tak som si tam chvíľu postála a okukávala náhodných okoloidúcich, či niekto pod tým oknom nezačne prejavovať náznaky prehnanej zvedavosti a podozrivého záujmu. Po nadobudnutí pocitu, že som spravila maximum, čo som mohla, šla som domov s tým, že v nedeľu tam chodiť snáď už nemusím, lebo keď sa niečo v noci zo soboty na nedeľu nedajbože stane, budú to riešiť už slečna Starostlivá a pán Šikovný.

„Ozaj, ako to vtedy dopadlo s tým oknom? Nevylomil ho vietor? Nenapršalo vám do bytu?“ zaujímala som sa, keď sme si po víkende so slečnou Starostlivou znova písali a ja som predstierala, že ma jej okno po celý ten čas absolútne nezaujímalo.

„Ale kdeže. Zbytočne som panikárila, prepáč. Fakt neviem, čo mi to napadlo tak to riešiť.“

„To nič nie je, všetci máme paranoje. Ešteže som ťa odhovorila od toho tvojho plánu, hehe“ robím zo seba tú rozumnejšiu.

„No to áno. Lenže ja som potom napísala ešte bývalým spolubývajúcim, či by sa s tým nepokúsili niečo spraviť. Chodili to okno, chudáci, kontrolovať celý víkend...“

...

Mať skutočných kamošov či také skvelé kamošky, akou je aj slečna Starostlivá, je jedinečný dar. Skutočný kamoš alebo skvelá kamoška je napríklad aj niekto, komu ako prvému zavoláte, keď pre niečo z nevysvetliteľných dôvodov spanikárite a potrebujete to ale okamžite a zaraz riešiť, nech je to už akákoľvek hlúposť. Slečna Starostlivá spravila to isté, čo by som na jej mieste spravila pravdepodobne aj ja.

Zavolala niekomu, kto jej starosti pochopí.

Čo by ste pre skvelé kamarátky (či úžasných kamošov) boli ochotní spraviť vy, moji milí dobroprajní čitatelia?

Ja som vďaka tej mojej mala dve pekné letné vychádzky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?